Prežiť hru, je zázrak

Autor: Dušan Redaj | 26.6.2018 o 19:52 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  431x

Nie sme stroje. Ani matematicky presné organizmy, ktoré výhradne žijú a konajú podľa zložitých algoritmov. Našou prirodzenou hnacou silou je objavovať a prežívať nové situácie.

Kroky, ktoré nás v detstve oddelili od plazenia. Pár prvých metrov prejdených na bicykli bez pomoci. Samostatné plavecké tempá na hladine, alebo na dne bazéna. To sú udalosti sprevádzané silným a nezabudnuteľným prežívaním. Máme city, emócie, rozhodujeme sa zbrklo, chybne, zároveň dokážeme urobiť geniálne triky a kľučky. Podávame výkony, ktoré do našich životov vlievajú fantastické zážitky. Šport je jeden z fenoménov, ktorý je plný takých momentov. Aj preto je krásny. Zároveň je v ňom nemálo situácií, ktoré odoberajú energiu a pripravujú o radosť. O tom, aj o všeličom inom budú nasledovné riadky.

V snahe byť lepší, ako ostatní, dať viac bodov ako súper, alebo poraziť iných, prestávame dôverovať vlastnej prirodzenosti. Upneme sa na štýl, formu, spôsoby, alebo predstavy iných. Počúvame ich slová a snažíme sa podľa nich konať.

Adriana, mladá basketbalistka o tom hovorí: „Vždy keď sa príliš sústredím na strelu a rýchlo si v hlave prejdem jeden, dva hlavné pokyny od trénera, tak nedám. A keď vystrelím bez rozmyslenia, dám…”

Juraj, nádejný džudista to vidí podobne: „Keď stojím pripravený na zápas, v hlave si prehrávam všetky možné variácie útokov, ako som sa ich naučil na tréningu. Som zameraný na seba a necítim súpera, ani nevnímam realitu. On sa zrazu pohne a ja stratím moment prekvapenia. Inokedy len vyrazím, sám od seba urobím čo je potrebné a preberiem sa, až keď počujem pokyn rozhodcu. Potom zistím, že som získal bod.”

V predchádzajúcich slovách sú dva dôležité prvky.

Technické pokyny Timothy Gallwey, autor teórie vnútornej hry, medzi naším „prvým” a „druhým” JA, vysvetľuje, kde sa inštrukcie v športe zobrali. „Niekto naschvál, alebo náhodou zasiahol loptičku tak, že mal z toho ohromujúci pocit. Snáď zámer zopakovať spôsob úderu, alebo odovzdať svoje poznatky niekomu inému, doviedol autora k tomu, aby popísal úder slovami.” Vznikol vzorec, pokyn, ktorý má zabezpečiť správne zopakovanie pohybu a výsledkom má byť úspešne zahraná loptička. Basketbalistka Miška to komentovala takto: „Nuž to je tak. Každý len hento urob, vyskoč do výšky, nie dopredu, ruky dávaš zle a bla bla bla…”. Akosi sa nám vytratil druhý významný činiteľ.

Schopnosť prežiť hru Pred tým ako sa dostaví výsledok, dobre odohraná lopta, prekvapujúca kľučka, alebo bleskový chvat, prežijeme zvláštny moment. Spravidla pominie skôr, ako si ho stihneme uvedomiť. Záblesk nadšenia, vyplavenie adrenalínu z toho, že sme objavili niečo nové. Plnšie, komplexnejšie, na vyššej úrovni ako to bolo doposiaľ. V tejto súvislosti som si spomenul na svoje plavecké začiatky. Pridŕžam sa okraja bazéna a sledujem kamarátov ako skáču, ponárajú sa a plávajú. Neskôr naberám odvahu odrážam sa v snahe napodobniť ostatných. Zatiaľ čo zostávam na hladine, iní úspešne lovia zo dna bazéna kamienky. Voda ma nadnáša a ja som frustrovaný, že nevyťahujem ani jeden kamienok. Neprestávam to skúšať. Pri jednom z pokusov som sa predklonil až príliš a pocítil, ako klesám hlbšie. V hlave zrazu začujem radostný výkrik: „To je ono! Takto to robia!”. Nechávam telo urobiť ten správny predklon a som na dne.

Na základe osobných zážitkov, sa môžem pokúsiť sformulovať definíciu. „Prežívanie hry, je moment medzi pokusmi dosiahnuť výsledok a samotným výsledkom. Prejavuje sa ako prekvapivý okamih, kedy sme na sto percent presvedčení, že sa nám podarí to, čo chceme.”. Ešte by som dodal, že si ho často zamieňame s radosťou z dosiahnutia cieľa.

Čo sa dá z toho vyťažiť? Je viac ako jasné, že inštrukcie len tak nezmiznú z našich paluboviek a športovísk. Dobrá správa je, že sú použiteľné. Aby som popísal ako, použijem konkrétny príklad. Rada trénera znie: „Musíš pri výskoku spevniť brucho!” Držať sa slepo tohto príkazu dovedie športovca ku kŕčovitému držaniu tela a jeho pohyb bude ešte menej koordinovaný. Na základe príkazu sa dá nájsť tú správnu silu na spevnenie brucha. Presne takú, ktorá bude vyhovovať konkrétnemu športovcovi. Cieľom je vyskúšať si obe krajné polohy. Teda najslabšie a najsilnejšie spevnenie. Niekde medzi nimi je bod v ktorom sa budete cítiť najpohodlnejšie a možno sa dostaví aj efekt „prežitia hry” ako sme ho popisovali vyššie.
Získaný pocit je potrebné dostať do vedomia (zafixovať). To znamená niekoľko krát si zopakovať výskok s novo nadobudnutým pocitom spevnenia brucha. Alchýmia spočíva v tom, že spojíme trénerov príkaz s pocitom.

Na záver použijem slová Timothy Gallweya: „Sčítané a podtrhnuté – učenie z vlastného zážitku a skúsenosti, nejde ničím nahradiť.”

Zdroj: Gallwey, T.: Vnitřní hra tenisu, Praha 2011, 183 s.

Foto: DoD News
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako (ne)funguje bikesharing v Bratislave po prvom týždni

Pre ľudí sú žlté bicykle najmä atrakcia.

DNES PÍŠE ONDREJ PROSTREDNÍK

V spore o registrované partnerstvá ide o charakter štátu

Nesporíme sa s konzervatívcami, ale s fundamentalistami.


Už ste čítali?