Tichá revolúcia v polícii (druhá časť)

Autor: Dušan Redaj | 16.1.2018 o 13:19 | (upravené 16.1.2018 o 13:46) Karma článku: 4,62 | Prečítané:  1732x

Chcem nadviazať na predchádzajúci text o dôležitosti vzťahu policajt - občan. Spomenul som v ňom niekoľko významných faktov. Napríklad, že „ozajstnosť”, je niečo ako uvedomovanie si vlastných emócií a ich vhodné komunikovanie.

Určite to je zjednodušujúci prvok, komunikácie. Vyjadrujem sa ku krízovým situáciám v policajnej praxi, predsudkom  a predstavám verejnosti o polícii. Všetko sú to faktory, významne ovplyvňujúce schopnosť uvedomiť si vnútorné prežívanie. Na ich zvládnutie si budujeme takzvané obranné fasády. Aj o nich sa zmieňujem. Rovnako ako o tom, že je veľmi náročné  udržiavať si ich. V závere rekapitulácie spomeniem, že v diskusii ste ma utvrdili, ako je potrebné zaoberať sa touto témou.

Dnes budem pokračovať ďalším pojmom z predošlých hypotéz. Je ním proces vzájomného pochopenia, či ak chcete, tak schopnosti vystihnúť, ako vníma situáciu iný človek.  

V tejto súvislosti, je podstatné vziať na zreteľ viacero vecí.

Po prvé. Existuje zákon - všeobecne platná norma, vynútiteľná pod hrozbou sankcie. V našom prípade, je zastúpená policajtom.

Po druhé. Je tu „zástupca verejnosti” so svojím subjektívnym vnímaním. Filtruje to čo sa udeje a prebieha. Akoby cez kaleidoskop poskladaný z hodnôt, zážitkov, úlomkov, typických pre jeho osobnosť. Ak sa stretnú oba spomínané subjekty, ich názory stoja väčšinou proti sebe.

Po tretie. „K čomu sa má dospieť?” Má sa dokázať, kto má pravdu? Má dôjsť k náprave dôsledkov činu? Má byť potrestaný človek, nerešpektujúci platnú dohodu (zákon)? Alebo má prebehnúť všetko naraz? Dovolím si tvrdiť, že odpoveď nebude jednoznačná.

A na koniec, po štvrté. Akú úlohu v tom zohráva niečo, čo by sme mohli pracovne nazvať hlbšou empatiou?

Začnem od konca. Zažitie skutočného „stretnutia” pokladám za veľmi významné. Uvediem príklad zo života. Predstavte si, že v každodennom zhone, potrebujete vybrať liek z lekárne. Zaparkujete tam, kde to dopravná značka zakazuje. Vrátite sa k vozidlu, kde už čaká „ochranca zákona”. Ten sa snaží zastať si vlastnú rolu. K tej istej udalosti majú obaja iný uhol pohľadu. Jeho základ tvoria iné hodnoty, zážitky, vlastnosti a pod. Aby som použil predošlý výraz, každý sa díva cez svoj kaleidoskop. Zbadáte čo sa deje a okamžite začnete vysvetľovať. Miesto porozumenia počujete len: „...to sú vaše starosti...dopustili ste sa priestupku…. čo keby všetci tak parkovali” a podobne. Zrejme nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že dohoda sa vzďaľuje a napätie stúpa.

Aby som sa posunul, potrebujem uznať, že je aj iný scenár. Skúste sa ponoriť do tej istej situácie. Rozdiel je v tom, že skutočne cítite, ako vám „príslušník” rozumie. Zrazu si uvedomíte, že vaša osoba a váš život je pre neho dôležitý. Som si istý, že reakcia bude odlišná od tej predchádzajúcej. Samozrejme, že smieme špekulovať ako celá „story” dopadne. Preto nechám záver tohto odstavca otvorený.

Vlastne teraz už nepotrebujem rozoberať ostatné, vyššie spomenuté otázky. Odpovede vyplynú z dialógu, ak bude vedený v snahe pochopiť.

Nuž zostáva tu ešte jedna myšlienka. Je spôsob ako dosiahnuť, aby iní prežívali pocit významnosti, na hlbšej úrovni. Slová tu môžu znieť až terapeuticky. Nie je to až také zložité. V podstate sa zbúrajú obranné hradby a dôjde k zníženiu napätia.

Pritom je dôležité vypozorovať vlastné vnútorné procesy, ako som písal v predchádzajúcom článku. To preto, aby sme vedeli oddeliť vlastný pohľad od iného. Potom je jednoduchšie na chvíľku odložiť svoj „krasohľad” (svoje nazeranie na situáciu) a upriamiť pozornosť na odlišnú mienku. Napríklad na moment zabudnúť na to, že najdôležitejšie na svete je, dobre odprezentovať svoju profesionálnu rolu (ukázať všetkým, že práve ja si robím svoju prácu najlepšie). Mám na mysli, byť viac užitočný pre toho druhého. Starať sa o to, čo je práve tu a teraz pre neho významné. Opäť nechávam otvorené, nakoľko je to možné a efektívne. V diskusii určite bude na to priestor.

Mojim dnešným úmyslom bolo pokračovať v doterajších myšlienkach a zvýrazniť prioritné veci. Vyjadriť sa prečo je v konkrétnom vzťahu rozhodujúce porozumenie, hlbšia empatia. A nakoniec načrtnúť alternatívu k riešeniu skôr bežných, ako výnimočných životných situácií. A čo ďalej? Na budúce predstavím neposudzujúci postoj, podľa mňa najtvrdší oriešok vo vzťahoch.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Olympiáda v Pekingu už nehrozí. Možno však pôjde do Tokia, smial sa Kuzmin

Nasťa prekonala predpovede a prepísala históriu, hovorí jej tréner a manžel Daniel Kuzmin.

ŠPORT

Haščák: V zápasoch, keď ide o všetko, hráme vždy najlepšie

Bol to špeciálny zápas, vravel Žiga Jeglič.


Už ste čítali?