Iste čakáte, že ako policajt sa budem svojich tiežkolegov zastávať. Nie nebudem! Chcem písať o niečom inom.
Autor nás oboznámil z niekoľkými nejasnosťami, na ktoré budem reagovať.
Policajti stáli tam, kde to je nebezpečné.
Nebudem rozoberať, či policajti stáli v zmysle zákona, alebo nie. (podľa mňa nie). Nie som znalcom vnútorných predpisov pre štátnu políciu. Som mestský policajt.
Ten kto kontroluje dodržiavanie pravidiel by mal ísť príkladom. Ak si to vyžaduje plnenie povinností a je to v záujme ochrany zdravia, života či majetku existujú určité výnimky. Takto to vidím ja.
Policajti kontrolujú iba niektorých vodičov.
Stále viac sa stretávam s tým, že polícia kontroluje vodičov luxusných vozidiel aj kamiónov. Ide len o to, z akého uhlu pohľadu sa no tento problém pozeráte. Ak by som sa pokúsil o objektívne hodnotenie asi by sa mi to nepodarilo. Chýbajú mi totiž informácie, ktoré by uvádzali, koľko bolo skontrolovaných nákladných vozidiel, osobných automobilov a luxusných automobilov. (mimochodom priestor pre zamyslenie sa pracovníkov oddelenia MV pre styk s verejnosťou). Samozrejme, že polícia nikdy neskontroluje a nepokutuje dostatok vodičov na luxusných, alebo nákladných autách. Neviem si predstaviť, koľko by ich muselo byť, aby bola verejnosť spokojná. Možno viac, ako tých ostatných? Nikdy nebudete spokojný, keď spáchate priestupok a polícia vás rieši. Je úplne jedno, za volantom akého auta práve sedíte. Tých druhých bude vždy menej.
Mám obavu uverejniť svoj článok.
Tak toto stojí za zamyslenie! Z tohto mám najväčšie obavy a toto ma najviac trápi. Kde to žijem? Máme obavu z gankstrov, policajtov, politikov a ešte neviem z koho. Určite to chápem a nezazlievam nikomu, že sa bojí. Človek predsa nemôže za strach. Je to vizitka spoločnosti. Kto vlastne za to môže? Koho budeme pranierovať za to, že máme strach? Politikov, vládu, samosprávu ??? Nie nebudem ten, kto za vás vyrieši tento problém. Dovolím si mať tiež strach. Dávam za pravdu tým, ktorí tvrdia: „Na Slovensku je to tak!“
Snáď len jedna myšlienka na záver. Určite budete so mnou súhlasiť, že existujú krajiny, kde strach verejnosti nie je tak veľký, ako u nás. Dáte mi za pravdu, keď poviem, že je to dobrá vec. Nepočul som, že by tento problém riešil jednotlivec. Vždy je to len vecou národa. Ak si necháme skákať po hlavách na Slovensku to nebude nikdy inak!!!
A čo ďalej?
Článok, ktorý ma priviedol k napísaniu tohto blogu posielam na inšpekciu MV. Neviem čo sa bude diať. MV má záujem len o podnety vedúce k trestnej činnosti policajtov. O drobných priestupkoch, či intolerancii polície nechcú vedieť nič. Vás to neštve ???