Zdravý rozum mi napovedá, že tak aby s tým bola spokojná väčšina. Nechcem nahrávať ani polícii a ani verejnosti, aj keď som policajt a môj pohľad nebude nikdy objetívny. Smutné je, že stoja proti sebe, nespolupracujú a nesnažia sa aby dobro zvíťazilo nad zlom. Nestal som sa policajtom preto, aby som niekomu ubližoval! Spočiatku som to bral ako zamestnanie. Dnes chcem pomáhať a urobiť niečo v prospech ostatných. Chcem aby sa práca policajta stala plnohodnotnou, ako každá iná. Vrátiť jej česť a dôstojnosť. A chcem ešte jedno, upozorniť na to, ako môže ublížiť, keď niekto klame.
Predstavte si situáciu. Polícia príjme oznámenie, že v byte došlo k fyzickému napadnutiu dcéry matkou. Samozrejme dospelej dcéry. Policajt preverí oznámenie a ide pomôcť na miesto, kde malo dôjsť k incidentu. Opakujem pomôcť! Nevymyslel si sám, že došlo k nerešpektovaniu práv človeka, naopak chcel aby k tomu nedošlo. Pozvali ho dnu, situáciu zvládol, vyriešil k spokojnosti oznamovateľky. (zďaleka nie k spokojnosti rodičov) Doporučil riešenie (ktoré ani jedna strana nerešpektovala) a odišiel.
Všetko by bolo v poriadku, keby... Rodičia poškodenej, po troch dňoch nepodali na policajta trestné oznámenie, za porušovanie domovej slobody, ublíženie na zdraví a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Najnižšia „sadzba“ je asi osem rokov. Bez návštevy lekára bez akýchkoľvek dôkazov, skrátka len tak. A čuduj sa svete, reči o tom, že domožiteľnosť práva je na Slovensku nulová zrazu neplatili. Policajt bol vypočutý, bolo vznesené obvinenie a v tomto období je pred súdom. Celá vec netrvala ani rok. A to len na základe tvrdenia, podľa mňa paradoxného, že policajt vošiel do bytu nasilu a bez pozvania. Teda v praxi by to mohlo vyzerať aj takto: Policajt šiel okolo, náhodou začul krik cez asi desiatku dverí a zo štvrtého poschodia. Vybehol hore vtrhol do bytu, vlastne musel vykopnúť dvere zmlátil koho videl a spokojný šiel preč.
Pre zdravého človeka jasný prípad. Načo by si zháňal právnika, veď nič zlé neurobil len chcel pomôcť. No nakoniec tak musel urobiť, lebo obvinenia boli vážne a nezaujatý sudca by s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodol v jeho neprospech.
Chcem zaujať jasné stanovisko. Ten kto zneužije právomoci, alebo inak poruší zákon, nech je potrestaný, na druhej strane nech zostane nevinný ten kto nič neurobil.
Takže ak v návale zlosti, alebo z hocakých iných dôvodov budete chcieť podať na policajta trestné oznámenie urobte to, ak však nie ste presvedčený o jeho vine a chcete to urobiť len z pomsty pamätajte na to, že aj policajti sú ľudia a nie sú tu na to aby vám ubližovali. Nenechajte si zatieniť mozog len preto, lebo vám to vyhovuje. Môžete tým ublížiť! Presne tak, ako by ste nechceli aby niekto blížil vám.
Nechcem rozpútať diskusiu o tom, kto kedy a ako zneužil právomoci policajtov, ani o tom, kto kedy a ako vzal úplatok, či o policajnej práci na Slovensku. Sú policajti a tí druhí, pomôžte mi povzbudiť tých poctivých! Alebo si myslíte že na to stačím sám?