Zostáva otázkou, či sa s tým dá niečo robiť. Dá, alebo chce? Vyberte si. Mám takú skúsenosť, že dobré veci, ak sa uskutočnia tak fungujú. Znie to celkom logicky. Napíšem pár riadkov o jednom projekte, ktorý o mesiac bude v Starej Turej trvať pol roka. Na začiatku mu všetci dávali krátku životnosť. Vraj: „Nikto to nebude chcieť robiť, na to nemáme peniaze a vôbec celé to je nejaká haluz.“ Ale pekne po poriadku.
Nočné havrany je projekt, ktorý funguje v Nórsku približne desať rokov. Participuje na ňom približne 250 000 ľudí a v niektorých miestach potlačil výskyt kriminality až o 40%. V uliciach sa počas víkendov pohybujú „hliadky“ troch až piatich rodičov, ktorých deti (píšem deti, ale v drvivej väčšine sú to mladí ľudia vo veku od 16 do 25 rokov) sa v pohode bavia niekde na diskotéke alebo v bare. Dôvod ich konania je prostý. Majú strach o svojich potomkov. Miesto toho, aby sa báli a sedeli doma , vyjdú do ulíc a sledujú čo sa tam deje. Sú označený vestami to preto, aby ich bolo rozoznať od ostatných. Môžete ich pristaviť, radi si pokecajú. Pomôžu, ak neviete ako ďalej. Sú to rodičia, ale ak si oblečú vestu stávajú sa z nich rovnocenný partneri. Nemoralizujú, nevychovávajú, proste len tak chodia a pomáhajú tomu kto ich o to požiada. Veľa mladých je zúfalých z toho, že sú pre svoje najbližšie okolie ľahostajní. Potom to riešia po svojom. Z vlastnej skúsenosti viem, že nie vždy je to v súlade so zákonom. Mnohokrát stačí s niekým len hodiť reč o starostiach, ktoré sú pre neho bytostné a problém zrazu nieje. Možno sa to zdá pritiahnuté za vlasy, ale pred nedávnom mi to potvrdil jeden mladík, ktorý zápasil s dopravným značením. Na moje „prečo?“ mal zaujímavú odpoveď. „Čo mám robiť, keď ma se..., ako to tu vyzerá.“ Po krátkom rozhovore súhlasil so mnou, že aj on môže niečo urobiť, aby to bolo inak. Už sa mu nezdalo, že je bezmocný a zbytočný.
Ak by som nebol v uniforme mestského policajta, ale mal by som vestu s nápisom „Nočné havrany“, bol by to ideálny príklad toho, ako má tento projekt fungovať. Netreba za tým hľadať pomocníkov polície. Ak sa problém vyrieši nechcem vedieť kto a čo robil. Pre mňa a pre obyvateľov mesta je dôležité, aby sa problém nestal.
Vrátim sa späť na začiatok môjho článku, kde som spomínal, že v Starej Turej tento projekt beží bez tridsiatich dní pol roka. Na realizáciu bolo treba približne dve tisícky , trochu ochoty a trpezlivosti. Dnes máme tridsaťštyri rodičov, hliadkujú štyrikrát do mesiaca od 23:00 do 01:30 (zatiaľ), pridal sa k nim aj miestny majiteľ baru, ktorý si sám zháňa ľudí do hliadky. Netrhli sme rekord v poklese kriminality, nevyriešili celosvetový mier, ale podarilo sa nám byť trošku lepší, aspoň o máličko. Mám pre vás otázku. Nájde sa ešte niekto, kto by chcel prispieť k dobrej veci, alebo poviete nie ešte skôr ako to skúsite?